reklama

Na balkóne v trenkách

Blicovať blicoval asi každý, minimálna sa od doktorky u ktorej bol o ôsmej neponáhlal do školy. A niekedy nestihol to. Som začal aj ja. Gympel už končím a čo potom. Niesom na blicovanie expert a preto sa mi stalo to čo sa mi stalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Zajtra do školy nejdem. Idem na druhú, takže si sestra nič nevšimne keď budem spať a oco odchádza skoro ráno. Takže sa pekne vyspím a potom pôjdem niekam do lesa naučiť sa konečne niakú otázku zo slovenčiny, keď už sú tie maturity.
Taký bol plán. Bol to dobrý plán. Plány semtam nevýchádzajú aj nepriek tomu, že sú dobré.

Ráno som otvoril oči podľa plánu okolo pol deviatej, sadol so na kraj postel a trochu sa natiahol. Prerušil ma niaky piskot či čo. Vyšiel som z izby a vtom mi trklo. Sakra, polaško. Taký šprint hneď ráno dole schodmi do predsiene už nikdy nedám. Rýchlo naťukať pin a ticho. Dobre. To by bolo. Ale kto ma zakódol u mňa doma? To som sa dozvedel neskôr, že to bola Zuzka, moja teta od vedľa. Požičala si hrable.

Po takom behu sa treba dobra najesť. Keď som pokladal na stôl tanier zbadal som vonku za plotom prichádzať auto. Ocove auto. Doriti. To bol frmol. Neviem to napísať rýchlo tak to aspoň rýchlo čítaj. Tanier schovať do police, chleba do skrinky, maslo do chladničky. Vtrhnúť do predsiene a schovať tenisky. Bundu vziať zo sebou a hore do izby. To sa už otvárali vchodové dvere. Do pivnice sa asi neschovám. Najtichšie ako som vedel som zatvoril dvere na svojej izbe. Bundu s ruksakom, ktorý nosím do školy rýchlo pod postel a von na balkón. Zatvoriť najviac ako to šlo a teraz už len čakať.

Takto som sa ocitol ráno o deviatej na balkóne v pyžamových trenkách. Nebolo mi najteplejšie.

Otvárajú sa dvere.
Skrývam sa pod okno.
Prechádza sa po izbe.
Čupím pod oknom.
Odchádza.
Vzdychám. Čakám.

Vidím ocove auto ako ide preč. Fajn . Čo teraz? Dom je zase zakódovaný. Sprostý detektor pohybu. Ak zasvieti na zeleno mám asi desať sekúnd nato aby som odkódoval. Teraz čítaj pomaly. Fakt pomaly. Pomaly som otváral privreté balkónové dvere a začal sa plaziť v dverám. Pomaly som som sa postavil vedľa dverí. Stláčam kľučku a otváram. V tom som dostal zelenú. Rýchlo otváram dvere a bežím dole. Nestihol som. Vypínam alarm a vymýšlam si plán. Kašlať na plány. Rýchlo sa obliecť, zobrať veci a utekať najďalej ako to ide. Zakódovávam dom a utekám okolo tety, ktorá hrabe na niaku zeminu osudovými hrablami, tak aby ma nevidela.

Absurdnosť celej situácie som si uvedomil až o veľa neskôr. Čo keby zatvoril balkónové dvere? Čo keby vyšiel na balkón a videl ma tam v trenkách? To by bol prúser. Vtedy som len došiel domov.
"Ahoj, som doma.."
"Ahoj, sme mali poplach.." to ako na privítanie nieje nič lepšie?
"(veľmi udivene) Hééj?"
"Asi záclony, lebo boli pootvárané ... som vám nehovoril, že máte zatvárať? ..."




PS1: Nehovorte o tom mojmu ocovi a ani mu inak nedávajte o tomto vedieť, aj keď je to už jedno ale aj tak ;)
PS2:Oco, ak si si toto prečítal, prosím tvár sa akoby si to nečítal a nespomínaj mi to. Nemá rád ten tvoj vyčítajúci pohľad

Ďakujem


Július Bero

Július Bero

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

s ruksakom na prežitie a otvorenými očami ktoré mnohé prehliadajú Zoznam autorových rubrík:  to mi tak ušlo...ako to bolotakto to vidím jasom si všimoljaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu