Július Bero
Raz, keď budem malý...
...budem čakať na 14:00, kvôli ozónovej diere, aby som mohol ísť von. Netuším čo to ta diera je tak prečo by som mal kvôli nej čakať? Na ihrisko, na korčuliach, s bicyklom, s loptou a vrátil sa s odretým minimálne jedným lakťom alebo kolenom na mamičkine zavolanie z balkóna. Aléééé, ešte chvíľku!! Skoro nikdy nepomohlo. Tak ako kedysi.